fu...Tak som zvládol tu dlhu procedúru prihlasovania sa a konečne možem začat ďatlovat svoj prvy članok. Neviem čo je na blogovani take zaujimave ale po prečítaní jedného članku o blogovani som si povedal, že to skúsim aj ja a tak som do toho padol a teraz sa snažím niečo zo seba vyžmýkť čo by stalo za daku tu chvilu prečitania si.
Fakt bežný deň v živote bežného človeka. Nedeľa deň odpočinku a tŕpnuceho čakania na pondelok a všetko sa nam začina tak trochu odznova. Pre mňa je tento deň ako čakanim na rozsudok, dlhý ničím nezaujímavý a mam chuť spravit niečo čím by som to zmenil. ....Avšak nič ma nenapada...tak padlo rozhodnutie o tom všetkom obyčajnom napisat do svojho novovytvoreného blogu. Všade sa o blogovani piše hovoria a ja vlastne ani neviem čo to presne je, až dnes som zistil že je to vlastne taky virtualny debilníček do ktorého si možem zapisat všetky svojeho čuďesne myšlienky a zažitky...teda ani tak nie čuďesne zažitky ako myšlienky.
Dochádzajú mi slova na úvod tak som sa rozhodol napisat čo to o sebe. Keď tu zrazu citim sladkú vôňu cigaretky ako niekto fajči na okne a otravné vyzváňanie kamaradových sprav na icq ako sa ma snaží vytiahnuť z tejto šlamastyky nedelneho poobedia. Nie je to zlý úmysel, len úmysel bez planu a náďeje, že príde niečo čo rozprudi toto nehybne plynutie času.
Postupom času a prvých pár riadkov prichadzam na to, že toto ďatlvoanie tu ma predsa len dáky zmysel. Funguje to ako celkom dobrá psychoterapia aj keď tu vlastne čarbem bez dakeho vyššieho zmyslu, nadobúdam pocit akehsi vyčistenia hlavy, alebo vysypania košu. Teda nie že by mi spôsobovalo vysypávanie košu daku radost.
Po dlhóm a neuprosnóm otravovaní spomenutého otravovatela a rušitela tohto vynimočne nevynimočneho dňa, ma dotyčny prehovoril a teda musim sa podriadit a vytiahnut nohy z mojho pelechu. Neviem čo sa bude diať ale plne to nechávam v jeho rukácha a budem dufať že vie čo robi.....tak teda zatial.....see ya
Komentáre